Kedysi dávno sa v československej mutácii časopisu Metal Hammer objavila veľmi pozitívna recenzia dema „Fatamorgana“ od kapely DREAMS, ktorá pochádzala malého mestečka na východnom Slovensku. Okrem recenzie sa tamtiež objavil aj profil a ak si dobre spomínam, tak aj rozhovor. Neprajníci mohli povedať, že to bolo, lebo DREAMS pochádzali z rovnakého mestečka ako vtedajší šéfredaktor časopisu. Tieto okolnosti vyvolávali podozrenia aj u mňa, no možno aj práve preto som si demo nakoniec zohnal a veľmi dobre som urobil. Pravda je taká, že „Fatamorgana“ sa stretla s nebývalým úspechom nielen u poslucháčov v Moldave nad. Bodvou a našom regióne, ale aj u fanúšikov a hudobných publicistov v rámci celého vtedajšieho Československa, ako i mimo hraníc našej bývalej spoločnej republiky.

A kto vlastne boli DREAMS? V lete roku 1993 sa dali dokopy dvaja mladí ambiciózni gitaristi Peter „3po“ Tancer a Ján „Simon“ Prokopič , ktorí v dvojici, počas troch mesiacov skoro dvanásť hodín denne, tvorili a cibrili svoj debutový materiál. Následne si pozháňali rytmickú sekciu a kompletná zostava dostala meno DREAMS. Ešte v decembri 1993 sa spoločne odobrali do skúšobne miestnej zábavovej kapely COLOR BOX, kde v mrazivom prostredí nevykurovanej garáže zaznamenali na štvorstopový magnetofón zn. Tascam svoje snaženie.

Zvukovo nešlo o žiaden „majsterštrik“, ale „Fatamorgána“ sa z tohto pohľadu nedala označiť ani ako „prúser“. Aj napriek dobe vzniku a podmienkam, v akých bola nahratá, išlo o viac ako priemernú nahrávku. Škoda len, že sa do dnešných dní nezachoval záznam tejto nahrávky v pôvodnej kvalite. Debut DREAMS si je možné vypočuť už len zo zachovaných kaziet, ktoré, samozrejme, už po toľkých rokoch nehrajú práve najlepšie. Dokonca ani bývalí členovia zoskupenia nevlastnia žiadnu kvalitnejšiu kópiu, len digitálny záznam, pred pár rokmi „zachránený“ z jednej menej hranej kópie.

Ak by aj niekto mohol šomrať na zvukový háv tohto dema, tak čo sa týka samotnej muziky, neviem, či by našiel pádne argumenty k zmysluplnejšej kritike. Mladíci sa v roku 1994 venovali inštrumentálnej podobe rockovej a metalovej muziky, pričom sa netajili, že medzi ich vzory patria takí ostrieľaní harcovnici ako Steve Vai, Joe Satriani a iní. Samozrejme, ak by som bol presvedčený, že DREAMS boli len kópiou, hocijako vydarenou, tak by ste nečítali tieto riadky. DREAMS aj napriek tomu, že svoje nástroje ovládali naozaj veľmi dobre, na „Fatamorgane“ neskĺzli k samoúčelným exhibíciám, ani ku kopírovaniu svojich vzorov, ako mnohí ich kolegovia. „Fatamorgána“ je plná kvalitnej, originálnej, nadčasovej a zároveň aj ľahko počúvateľnej muziky, ktorá zaujme a nenudí ani dnes.

Základom ich tvorby bolo pohrávanie sa s melódiami, harmóniami, rytmami, emóciami a náladami, pričom sa im darilo zachovať aj „pesničkovosť“ jednotlivých kúskov. Príkladom môžu byť aj krásne zvukomalebné melódie napodobňujúce štebotanie vtákov v sedemminútovej „Mysterious Wood“, ktoré vás pomaly prenesú do lesa plného zvukov gitarových rúbanísk (pardón, rúbaníc), sól a vybrnkávačiek. Prípadne by to mohol byť aj emotívny slaďáčik „Little Sea Fairy“, ktorý je zase najkratším zásekom na nahrávke. Rovnako úvodná „Monzoon“ svojimi melódiami verne evokuje síce depresívne, ale zároveň dlho a radostne očakávané obdobie životodárnych monzúnových dažďov. Okrem výborných gitár si uznanie zaslúži aj rytmická sekcia, ktorá v ničom nezaostávala za dvojicou hlavných postáv tohto projektu. Presné a zaujímavé bicie plné zmien a pohrávania sa s rytmami neboli na našej scéne začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia práve najbežnejšie, rovnako ako bublavé basgitarové linky, s ktorými sa ich autor krásne vyhral. Je naozaj s podivom, že v tak malom mestečku na východe Slovenska sa podarilo dať dokopy tak dobrých hudobníkov.

Ihneď potom sa DREAMS naplno pustili do skladania nového materiálu, ktorý pripravovali v akustickej podobe, pričom dali dokopy štrnásť nových skladieb. Žiaľ, táto ich tvorba sa nikdy nedočkala záznamu. Pár skladieb z neho sa objavilo v roku 1998 na ich druhej, zhruba hodinovej nahrávke, ktorá vznikla naživo v Slovenskom rozhlase, kde si DREAMS zahrali v živom vysielaní. Nahrávka s názvom „Live“ (1998) sa už ale nedočkala žiadneho oficiálneho ani neoficiálneho vydania, takže nakoniec zapadla prachom. Je to obrovská škoda, pretože išlo o materiál posúvajúci kapelu poriadnym skokom vpred a, ako sa hovorí, ktorý držal prst na tepe doby.